55. Veľká cena Slovenska

V jubilejnom ročníku dostala Veľká cena Slovenska novú zjazdovku

     Medzinárodné lyžiarske preteky v alpských disciplínach, Veľká cena Slovenska (VCS), zapísali do športových dejín už svoj 55. ročník.
     Uplynulý víkend sa stala dejiskom medzinárodných pretekov nová zjazdovka Furkota na Štrbskom Plese, ktorú v dĺžke takmer 1300 metrov metrov s celkovým prevýšením tristo metrov spolu s novou šesť miestnou sedačkou dali do užívania verejnosti len pred niekoľkými týždňami. Jej parametre si odskúšali pretekári z Poľska, Maďarska, Lotyšska, Čiech, Ukrajiny, Slovinska, Rumunska, jeden reprezentant Veľkej Británie ba aj Austrálčania, ktorí si účasťou na VCS pripísali niekoľko bodov do svetovej súťaže.
     Vrtochy počasia sprevádzali jubilejný ročník VCS tak, ako všetky predchádzajúce ročníky. Sobotné preteky mužov musela jury napokon pre dážď, hmlu a zlú viditeľnosť odvolať. „V takom difúznom svetle nebolo možné pustiť pretekárov na trať,“ poznamenal na úvod dlhoročný riaditeľ pretekov Ivan Petrovič. V nedeľu sa s organizátormi v slnečnom počasí „zahrával“ len vietor.
     „Svetová lyžiarska špička je síce na svetových podujatiach, ale prišla k nám juniorská elita, takže sa nám podarilo zaujať,“ myslí si Petrovič. Dokazuje to napokon aj počet prihlásených pretekárov, ktorých z deviatich krajín prišlo do stopäťdesiat.
Pri neúčasti olympionikov zjazdovkuJany Gantnerovej a Jaroslava Babušiaka, ktorí po minulé ročníky zvyšovali konkurenčné prostredie, bola VCS záležitosťou celkovej víťazky Barbary Kantorkovej pred Martinou Dubovskou a Ninou Penzešovou. Medzi mužmi sa v nedeľnom slalome najlepšie počínal Adam Žampa, pred Jiřím Hendrychom a Martinom Pisom. (Na vedúceho pretekára „bratsky“ doťahoval mladší Žampa - Andreas, ktorý skončil v závere prvej desiatky. Adam si pred VCS úspešne počínal na svetovom šampionáte, majstrovstvách sveta juniorov v alpských lyžiarskych disciplínach pod Mont Blancom, kde medzi sto jedenástimi súpermi obsadil 48. priečku.)
    Od tohto ročníka by sa preteky VCS mohli organizovať na technicky zasnežovanej zjazdovke Furkota, ktorá bola v čase súťaže pre verejnosť uzavretá. „Doteraz sme mali na preteky vyhradenú jednu časť trate a druhá bola určená pre verejnosť,“ informoval Petrovič o situácii, ktorá ešte v minulom roku panovala na zjazdovke Solisko. „Furkota je ideálny pretekový kopec. Zaujímavá je nielen svojou dĺžkou, ale scenériou prírody, ktorá sa súťažiacim odkrýva,“ dodáva Petrovič. Ohlasy na zjazdovku medzi pretekármi boli výborné.
    Aj taká bola Veľká cena počas viac ako polstoročia... ► VCS sa v roku 1969 po prvýkrát uskutočnila ako jedna zo seriálu súťaží Svetového pohára, čím si získala renomé vo svetových lyžiarskych kruhoch. Paradoxne, rok nato sa kvôli usporiadaniu Majstrovstiev sveta (MS) v klasických disciplínach na Štrbskom Plese nekonala. ► Nedostatok snehu v dejisku podujatia pripravil aj roky 1959, 1961, 1966, 1991 a 1997 o túto športovú udalosť. ► Tretí ročník súťaže poznamenal štrajk slovenských pretekárov, ktorí sa cítili byť českým vedením Československého družstva znevýhodňovaní. Upieranie práva na nomináciu vyústilo do odmietnutia nastúpiť na štart VCS v roku 1957. Prehlásenie, ktoré putovalo do rúk funkcionárov s poukázaním na nezhody vo vtedajšej organizovanosti československého športu podpísali medziiným Vlado Krajňák, Michal Šoltýs či Jozef Fukso Krasuľa, ktorý ešte pred troma rokmi stál na štartoch lyžiarskych pretekov v kategórii masters. ► V roku 1960 pribudla na tú dobu moderná sedačková lanovka do Lomnického sedla, ktorá zjednodušila organizáciu pretekov, no po prvýkrát na štart nenastúpili zástupcovia lyžiarskej veľmoci, Rakúska. ► Po roku pauzy spôsobenej nedostatkom snehu v Lomnickom sedle sa pre VCS črtala v roku 1962 ďalšia nádej na Hrebienku, kde na hornej lúke pribudol vlek. ► V desiatom ročníku bol do programu mimoriadne zaradený aj beh na lyžiach. ► V roku 1965 sa na VCS predstavila aj Tatranka Oľga Žampová Bruková. ► Rok pred MS bol Vysokým Tatrám pridelený Svetový pohár v zjazdovom lyžovaní žien. Len v tom ročníku. ► V roku 1971 sa v triu mladých nádejných zjazdárok predstavila Smokovčanka Darina Matošová a Kežmarčanka Dana Krajňáková. ► Sedemnástemu ročníku VCS v roku 1972 pre nedostatok snehu na Hrebienku pomáhali hasiči, ktorí vodou zo striekačiek „naimitovali“ na hornej lúke sneh. Okrem Matošovej sa na štart VCS postavila ďalšia Smokovčanka, Eva Petrovičová. ► V roku 1973 sa na Rogovej v Tatranskej Javorine zišli sestry Harvanové už aj s Janou Šoltýsovou (Gantnerová), Petrovičová a Krajňáková. ► 19. ročník VCS v roku 1974 sa zapísal do dejín lyžiarskych súťaží ako finále Svetového pohára mužov a žien v slalome a obrovskom slalome. Z pretekov sa vysielal priamy prenos televízie. ► 20. VCS na Hrebienku sledoval rekordný počet divákov šplhajúci sa k číslu 5000. Neskoršia majsterka Slovenska Jana Šoltýsová si v roku 1976 odnáša zlato zo slalomu žien.

(zdroj:Tatranský dvojtýždenník 4/2010)