Tatranská Kotlina

 760 m.n.m. – vznik r.1882

    V roku 1881 bola objavená Belianská jaskyňa a už o rok neskôr sa začala výstavba osady. Boli postavené štyri liečebné pavilóny. Liečebné pavilóny kúpeľného charakteru sa zmenili na liečebné ústavy, v ktorých sa dnes liečia nešpecifické ochorenia dýchacieho ústrojenstva. Pribudol moderný pavilón, využíva sa aj speleoterapia.

    V menšej miere však zostala aj turistickou základňou. Belianska jaskyňa je prístupná verejnosti.

   Najnižšie položená tatranská osada situovaná vo východnej časti Belianských Tatier na úpätí Kobylieho a masívu Bujačieho vrchu. Hlavným impulzom pre založenie Tatranskej Kotliny bolo sprístupnenie Belianskej Jaskyne v roku 1881. Osadu založilo mesto Spišská Belá, ktoré vlastnilo v uvedenom území väčšinu pozemkov. V roku 1882 bola realizovaná prvá stavba (prístrešok pre strážcu jaskyne) a v roku 1883 nasledovala výstavba reštaurácie a dvoch malých ubytovní. 

   Do konca devätnásteho storočia sa v osade nachádzalo už 31 budov s 370 lôžkami. Neskôr bol vybudovaný Kúpeľný dom a Kasíno s divadelnou sálou a reštauráciou pre 500 stravníkov. Počas prvej svetovej vojny sa v Tatranskej kotline liečili frontoví vojaci. Po vojne mesto celú osadu predalo podnikateľovi Ondřichovi a ten zase lekárnikovi Ctiborovi Zelenému.

   Turistické využívanie osady prestalo byť efektívne a preto lekárnik Zelený zriadil v existujúcich objektoch liečebňu tuberkulózy pre menej náročnú klientelu. Nadviazaním spolupráce s nemocenskou poisťovňou si liečebňa zabezpečila stály prísun pacientov. Ústav, ktorý v medzivojnových rokoch neoficiálne nazývali aj železničiarskym sanatóriom, odkúpil postupne aj súkromné vily a byty. Od znárodnenia v roku 1948,sú všetky kúpelne objekty Tatranskej Kotliny súčasťou Odborného Liečebného ústavu respiračných chorôb.