Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu Hlavné menu 4 Prechod na navigáciu Hlavné menu 5 Prechod na navigáciu vodorovná

Deklarácia AHSS

DEKLARÁCIA
Z mimoriadneho stretnutia zástupcov horských sídiel Slovenska

 

  Horské oblasti Slovenska sú dedičstvom, ktorého narušenie poškodí celej našej spoločnosti. Pod termínom „horské oblasti“ sa, v súlade s Európskou chartou horských oblastí, chápu také oblasti, ktorých environmentálne charakteristiky, ako sú nadmorská výška, sklon terénu a klíma, vytvárajú špecifické životné podmienky.
  Tieto oblasti sú bohaté na prírodné zdroje, faunu a flóru, ekosystémy, sú dôležitými zdrojmi vody, vzduchu, minerálov. Sú však zároveň aj veľmi zraniteľné. Ich trvalú udržateľnosť nemožno dosiahnuť bez účasti obyvateľstva. V záujme realizovania politiky pre horské oblasti je potrebné poskytnúť týmto oblastiam patričné nástroje a špecifické formy pomoci, najmä tam, kde je hladina príjmov nízka.
  Politika finančnej pomoci by sa mala v horských oblastiach zamerať najmä na:

  • poskytovanie prostriedkov vyrovnania v prospech menej prosperujúcich horských oblastí
  • podpora malého a stredného podnikania využívajúca čisté technológie 
  • podpora pre mladých ľudí usadiť sa v horských oblastiach 
  • kompenzácia prírodných a ekologických obmedzení, ktoré sú v horských oblastiach

Dňa 18. 11. 2005 sa vo Vysokých Tatrách, v Tatranskej Lomnici zišli edstavitelia horských obcí, ktoré sú podľa stanov Asociácie horských sídiel definované ako obce vo výške 600 m.n.m a viac. Takýchto sídiel je na Slovensku 241. Ležia najmä na území Prešovského, Košického, Žilinského, Banskobystrického a Trenčianskeho vyššieho územného celku. Žije v nich 6,5% obyvateľov Slovenska a zaberajú 11% plochy územia Slovenskej republiky.

 

Dôvodom stretnutia boli nové rámcové podmienky, do ktorých sa dostali po uskutočnení zmien vo financovaní miestnej samosprávy, ako aj po vstupe Slovenska do Európskej únie. Horské oblasti a v nich ležiace strediská cestovného ruchu sa dostávajú nielen do konkurencie v rámci Slovenska, ale aj do konkurencie v rámci spoločného európskeho priestoru.

 

Územia horských sídiel sú často vystavené prírodným kalamitám. Väčšina z nich sa nachádza v chránených územiach, čo znemožňuje ľubovoľne využívať potenciál ich katastrálneho územia. Viaceré horské sídla sú považované za kľúčové miesta celoročného, ale najmä zimného, cestovného ruchu. Ich poloha, klimatické podmienky, ale aj záujem návštevníkov, kladú zvýšené požiadavky na spravovanie a údržbu územia – prevádzka budov, najmä vykurovanie; údržba komunikácií a turistických chodníkov, najmä v zime; údržba verejných priestranstiev a čistota celého k.ú. ; zvýšené požiadavky na informačné systémy; zabezpečenie bezpečnosti turistov v hornatom území atď.

 

Súčasná legislatíva dostatočne nerieši uvedené špecifiká a nevytvára dostatočné podmienky pre skvalitnenie prostredia, pre rozvoj horských sídiel, pretože to ani nie je v rámci všeobecných princípov možné. Zástupcovia horských sídiel Slovenska považujú za nevyhnutné definovať špecifický prístup zo strany vlády SR a NR SR, ale aj zo strany samosprávy vyššieho územného celku voči horským sídlam.

 

Účastníci stretnutia sa zhodli, rešpektujúc, že nie je možné okamžite riešiť všetky špecifiká horských sídiel na nasledovných záverov :

  1. žiadame riešenie špecifík horských obcí rozložiť do dvoch etáp :
    1. od roku 2006 celých 100% objemu finančných prostriedkov zahrnutých v kritériu a) vzorca slúžiaceho na prerozdeľovanie dane z príjmu fyzických osôb prepočítať koeficientom nadmorská výška,
    2. od roku 2007 vytvoriť osobitný finančný vzťah štátneho rozpočtu k horským sídlam, čím bude vyjadrená podpora rozvoja tohto špecifického územia a zároveň budú kompenzované obmedzenia – chránené územia, ochranné pásma – ktoré sú vo verejnom záujme zo strany štátu na tieto obce uvalené.
  2. žiadame ministra financií SR a vládu SR, aby pri úprave nariadenia vlády o rozdeľovaní výnosu dane z príjmov územnej samospráve zohľadnila od roku 2006 našu požiadavku
  3. žiadame vládu SR, aby a v návrhu štátneho rozpočtu od roku 2007 vytvorili nami požadovaný osobitný finančný vzťah k horským sídlam 
  4. žiadame predsedov samospráv vyšších územných celkov v Prešovskom, Košickom, Žilinskom , Banskobystrickom a Trenčianskom VÚC a poslancov zastupiteľstiev týchto krajov, aby pri plánovaní verejných financií do vzdelávania, kultúry, pri príprave a kofinancovaní projektov z fondov Európskej únie, pri rozhodovaní o umiestňovaní verejných investícií, najmä dopravných, zohľadňovali špecifické podmienky horských obcí, podporovali rast konkurencieschopnosti týchto oblastí a účinne spolupracovali s miestnou samosprávou.

Naše požiadavky sú v súlade s európskou chartou horských oblastí a tiež so závermi medzinárodnej konferencie Európskej asociácie volených zástupcov z horských oblastí ( AEM), ktorá sa konala v dňoch 26. až 28. októbra 2005 vo Vysokých Tatrách.

 

Rešpektovaním špecifík horských sídiel a riešením nahromadených problémov sa vytvoria podmienky pre ich trvalo udržateľný a vyvážený rozvoj. Iba tak sa môžu stať tieto oblasti, konkurencieschopnými voči ostatným regiónom Slovenska a horským oblastiam Európy.

 
V Tatranskej Lomnici, 18.11.2005

 

dnes je: 25.5.2019

meniny má: Urban

webygroup
ÚvodÚvodná stránka