Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu Hlavné menu 4 Prechod na navigáciu Hlavné menu 5 Prechod na navigáciu vodorovná

Podbanské

   

 

 940 m.n.m. – vnik v XV. stor.

    Pôvodne banícka osada menila v minulých storočiach svoju funkciu postupne na pastiersku, potom tu v XIX. storočí pracovala vodná píla a mlyn na drvenie smrekovej kôry. Až v polovici XX. Storočia sa začala rozvíjať ako centrum turizmu, keď všetky iné hospodárske funkcie zanikli. Osada je východiskom túr, menším lyžiarskym strediskom.

    Má veľmi dobré cestné napojenie na diaľnicu, možnosti ubytovania a stravovania sú na štandardnej úrovni.
Má veľmi dobré cestné napojenie na diaľnicu, možnosti ubytovania a stravovania sú na štandardnej úrovni.

  


 

Podbanské

Podbanské - mapka

Podbanské - mapka


 

Z histórie

    Najzápadnejšia z pätnástich osád mesta Vysoké Tatry. Leží na križovatke Cesty slobody a rieky Belá, 16km od Štrbského Plesa. Dejiny Podbanského boli až do 19.storočia úzko späté s baníctvom, čo vyjadruje aj jeho názov. Prví haviari prišli pod Kriváň v prvej polovici 15.storočia, za vlády uhorského kráľa Žigmunda Luxemburského. Zlatá horúčka, ktorá zachvátila Uhorsko v 16.storočí, sa nevyhla ani Tatrám. Jej iniciátor bol uhorský kráľ Ferdinand I., ktorý svojimi nariadeniami prakticky znárodnil uhorské baníctvo. Peniazmi získanými za vyťaženú rudu chcel financovať rozrastajúce sa cisárske vojsko, potrebné na vojnu proti Turkom a uhorskej šľachte. Kutacie práce v podkriváňskom banskom revíre, ktorý sa pričlenil k správe komorských majetkov v Liptovskom Hrádku sa naplno rozprúdili až za vlády cisára Maximiliána.   

    Zlata v kremenných žilách tatranských granitov však nebolo ani toľko, aby sa pokryli vysoké náklady na ťažbu v extrémnom vysokohorskom prostredí. Zakrátko nestačili potrebám hámrov v Liptovskom Hrádku ani miestne ložiská antimónových rúd. Preto museli liptovskí haviari za rudami vystupovať čoraz vyššie až medzi skaly a kosodrevinu. Zvyšky po ich príbytkoch a tzv. stupoch na drvenie rudy sa zachovali dodnes pod Priehybami v nadmorskej výške 2000m. Najvyššia štôlňa Terézia sa nachádzala ani nie 50m pod vrcholom Kriváňa. Rozčarovaní Habsburgovci nevýnosné krivánske bane predali zemianskej rodine Szentiványiovcov. Ani ďalší majitelia však neboli v dolovaní úspešní. Zárodkom budúcej osady sa stala štátna horáreň s izbou pre turistov postavená na ľavom brehu Belej v roku 1871. Neskôr dostala meno Harmanova horáreň podľa horára Jána Harmana, spoľahlivého horského vodcu a uznávaného znalca Tatier. Pri horárni vznikla vodná píla a mlyn na mletie smrekovej kôry, z ktorej liptovskí garbiari vyrábali trieslo. Koncom 19. storočia o Podbanské prejavili záujem mikulášski turisti, ktorí ho zahrnuli do projektu tzv. Liptovských kúpeľov.

   Zaujímavá myšlienka sa napokon nerealizovala, a tak sa prvé objekty novej osady začali budovať až v roku 1923. Hlavným impulzom ich výstavby bolo rozšírenie lesnej cesty zo Štrbského Plesa cez Tri studničky. Prvú ubytovňu otvorili pre turistickú verejnosť v roku 1925. V tridsiatych rokoch 20.storočia sa Podbanské mohlo stať dôležitou dopravnou križovatkou. Projekt vybudovania cesty cez Tichú a Tomanovskú dolinu do Poľska sa, našťastie pre okolitú prírodu, neuskutočnil. V prvých povojnových rokoch sa osada pod Kriváňom rozrástla o desať drevených domov tzv. Lesného závodu mládeže. Pre rozvoj osady bol významný rok 1968. V rámci príprav Vysokých Tatier na majstrovstvá sveta v klasickom lyžovaní v roku 1970, predĺžili Cestu slobody z Podbanského do Liptovského Hrádku. Zároveň v Podbanskom pribudol na svahu Hliny lyžiarsky vlek, o rok neskôr otvorili hotel Kriváň a v roku 1981 zotavovňu Permon.

  


 

dnes je: 15.11.2018

meniny má: Leopold

webygroup
ÚvodÚvodná stránka