Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu Hlavné menu 4 Prechod na navigáciu Hlavné menu 5 Prechod na navigáciu vodorovná

Pripomenuli sme si 67. výročie založenia mesta Vysoké Tatry

Pripomenuli sme si 67. výročie založenia mesta Vysoké Tatry

NOVÝ SMOKOVEC /VYSOKÉ TATRY – Tatranský galavečer je už deväť rokov slávnostnou pripomienkou vzniku mesta Vysoké Tatry, ktorý sa datuje od 15. marca 1947, keď sa zjednotili tatranské osady do jedného celku na základe zákona Slovenskej národnej rady. Dovtedy tvorili tatranské osady od Podbanského po Tatranskú Kotlinu súčasť katastrov podtatranských obcí a miest.
Minulý piatok sa v Kúpeľoch Nový Smokovec udeľovali výročné ceny mesta osobnostiam žijúcim, pôsobiacim a tvoriacim na jeho území. „V predchádzajúcich rokoch sme sa stretli trikrát práve tu v Kúpeľoch Nový Smokovec, ale aj na Štrbskom Plese, Hornom Smokovci, Tatranskej Lomnici, Novej Polianke a v Tatranskej Kotline. Splnili sme tak predsavzatie, že Tatranský galavečer uvedieme vo viacerých častiach  mesta. Bolo ich spolu šesť, škoda, že v tých ďalších priestorové a technické podmienky tamojších objektov neumožňujú, aby sa tam toto podujatie realizovalo. Po šiestich rokoch sme sa teda vrátili späť, kde sme v marci 2006 začínali,“ prihovoril sa prítomným primátor mesta Vysoké Tatry Ján Mokoš a dodal: „Ocenenia, ktoré si dnes prevzali laureáti sú len malou odmenou za roky tvrdej driny a odriekania.“
Tak ako tradične boli udelené ceny v troch kategóriách. 
Celý život učil ľudí milovať prírodu: Vlani sa dožil životného jubilea a v kruhu najbližších oslávil sedemdesiate narodeniny. Do Vysokých Tatier prišiel pred dvadsiatimi šiestimi rokmi a zanechal v nich výraznú stopu. V roku 1988 začal pracovať na bývalej Správe TANAPu ako vedúci výskumnej stanice a múzea, ďalej v pozícii vedúceho odboru ekologickej výchovy, ale aj ako budovateľ a neskôr vedúci expozície Botanickej záhrady v Tatranskej Lomnici. Neskôr sa stal prvým predsedom občianskeho združenia Zachráňme tatranského kamzíka. Dodnes značnú časť svojho voľného času venuje výchovným a vzdelávacím aktivitám v tatranskom a podtatranskom regióne. Všade aktívne šíri myšlienky ochrany prírody. Už v seniorskom veku získal odbornú spôsobilosť lesný pedagóg, čo aktívne využíva pri výchove mladých Tatrancov. V roku 2010 získal Cenu primátora mesta Vysoké Tatry za čin roka. Lomničan Karol Seman si tento rok prevzal Cenu mesta za celoživotné dielo. „Ocenenie mojej dlhoročnej práce je znamením, že roky pribudli a bolo by vhodné stiahnuť sa do úzadia, ale ja to nedokážem. Mám ešte mnohé plány. Stále chcem pokračovať so šírením myšlienok ochrany prírody, ktoré sú môjmu srdcu veľmi blízke,“ vyznal sa laureát po prevzatí ceny, ktorá v jeho zbierke a nie je ani zďaleka jediná. Získal už plaketu primátora Košíc či predsedu Prešovského samosprávneho kraja a pred dvoma rokmi sa stal držiteľom ocenenia Bronzový Senior roka 2012.
Zakladal Lesopark mesta Košice, bol prvým zamestnancom ochrany prírody pre mesto Košice a okrem toho bol tajomníkom pre výstavbu zoologickej záhrady v tomto meste. Neskôr sa stal aj jej prvým riaditeľom. 
Lásku nielen k prírode, ale aj k ľuďom prejavil pravidelným darovaním krvi, keď v preukaze darcu má až deväťdesiat záznamov. Po odchode do zaslúženého dôchodku bol spoluautorom zborníkov o svišťovi, medveďovi a kamzíkovi, ku ktorým neskôr pribudlo aj DVD ako učebná pomôcka pre školy. „Zastavil ma na ulici jeden mladík, ktorý navštevoval lomnickú školu a povedal mi, že som ho strašne veľa naučil. Bol to pre mňa neuveriteľný pocit a práve pre toto má táto práca zmysel,“ vyznal sa v medailóne Seman.  
Tatranská športová história je jeho životnou láskou: Určite najväčšou udalosťou minulého roka na území mesta Vysoké Tatry bolo otvorenie prvého súkromného lyžiarskeho múzea zameraného na tatranskú históriu zimných športov. Ski Museum v Tatranskej Lomnici sprevádzkoval po dlhoročnom úsilí a niekoľkých rokoch príprav Tatranec telom i dušou a milovník histórie Vladimír Hubač. Výdatne mu pri plnení si sna pomáhala manželka Martina.
Dá sa povedať, že od začiatku budilo múzeum pozornosť u domácich, návštevníkov, exkurzií či školských výletov, čo ho katapultovalo medzi najvyhľadávanejšie ponuky v rámci cestovného ruchu vo Vysokých Tatrách. Rozhodnúť sa však, či toto je tá správna cesta, nebolo ľahké. „Nebola som tým nadšená, ako matka troch detí som si nevedela predstaviť, že by nás to uživilo a mne sa to zdalo  ako riskantný plán, ale Vlado ma čoskoro prehovoril,“ priznáva Martina Hubačová.
Zberateľom artefaktov tatranského športu sa stal Hubač pred dvadsiatimi rokmi, ale myšlienka vybudovať múzeum u neho skrsla pred siedmimi rokmi. „Predali sme polovicu penziónu a skoro dva roky sme boli bez príjmu, nebolo to ľahké obdobie. Manželka sa však stotožnila s mojím plánom a teraz ona tvorí minimálne päťdesiat percent múzea, bez nej by to určite nefungovalo,“ hovorí zberateľ.
Tento počin sa rozhodol odmeniť aj prvý muž mesta Ján Mokoš a udelil Lomničanovi Cenu primátora mesta Vysoké Tatry za čin roka 2013. „Táto cena nás prekvapila i potešila, ale znamená pre nás aj záväzok, aby sme naďalej aktívne pracovali na zveľadení múzea. Tatry maj bohatú športovú históriu, konali sa tu rôzne podujatia a mali sme aj mnohé športové osobnosti, ktoré si zaslúžia, aby sa na nich nezabudlo. Už teraz pripravujeme inovácie na letnú sezónu, máme pripravené filmy o lyžovaní, bobovaní a vystaviť chceme aj exponáty, ktoré nám ľudia nosia a my sme im za ne vďační,“ povedal krátko po prevzatí ocenenia Hubač.
Múzeum je otvorené necelý rok, ale už teraz rátajú návštevníkov na tisíce a predpokladajú, že k prvému výročiu otvorenia tejto ustanovizne prekročia osemnásťtisícovú hranicu.  
Pozdrav do sánkarského neba: Opäť sa pristúpilo k oceňovaniu až po smrti. V živote je to tak, úmrtie často príde skôr, ako dokážeme človeku za jeho prácu poďakovať. Tento rok sa cti vstúpiť do Tatranskej športovej siene slávy dostalo Dušanovi Činčárovi in memoriam. 
Vychoval niekoľko generácií slovenských sánkarov. S jeho menom sa predovšetkým spája pretekársky rast a úspechy najznámejšej predstaviteľky slovenského sánkovania v histórii Márie Jasenčákovej, ale napríklad prispel aj k rastu Miroslava Zajonca, ktorý sa po emigrácii do zámoria stal majstrom sveta.
Rodák zo Smokovcov sa venoval trénerskej práci od roku 1966, kedy začal  ako dobrovoľný tréner v TJ Vysoké Tatry. Postupne sa prepracoval na pozíciu trénera juniorského tímu Československa a potom aj šéftrénera olympijského tímu Československa. Zaujímavé je, že dlhší čas trénoval popri zamestnaní, profesionálne sa sánkovaniu začal venovať až dva roky pred olympijskými hrami v Sarajeve. Profesionálnym trénerom bol vo federálnych štruktúrach a v tejto práci pokračoval aj v roku 1992 už pod hlavičkou Slovenského zväzu sánkarov. V rokoch 1995 až 1998 viedol náš olympijský tím, potom sa začal venovať juniorom. Ako tréner sa zúčastnil na štyroch zimných olympiádach v Lake Placid 1980, v Sarajeve 1984, v Nagane 1998 a v Turíne 2006. V roku 2008 Slovenský olympijský výbor (SOV) ocenil jeho dlhoročné pôsobenie udelením Strieborných kruhov SOV. Žiaľ, 30. decembra 2011 po ťažkej dlhej chorobe zomrel vo veku 69 rokov.
K sánkovaniu sa dostal až neskôr, keďže začínal zjazdovým lyžovaním. Venoval sa aj horolezectvu a na konte má štyri prvovýstupy, ale keďže mal ťažký úraz kolena, musel sa tohto športu vzdať. V roku 1969 sa zúčastňoval na obnove chaty pod Soliskom, kde bol až do roku 1984 chatárom. Určitú dobu bol nosičom na Zbojnícku chatu a pracoval aj v hoteli Encián na Skalnatom plese.
Ako pretekár sánkovania tvoril dvojicu s Walterom Marxom st., ale predovšetkým sa mu darilo ako trénerovi. „Dušan bol so mnou od mojich začiatkov. Prišli k nám do školy a hľadali talenty, vtedy sa nás prihlásilo  šesť- sedem dievčat, ale len ja som pri tom ostala. On  už možno v tých začiatkoch vycítil, že môže so mňa niečo vykresať, tak sa mi venoval a ja som mu tú jeho snahu chcela vrátiť úsilím v tréningu,“ zaspomínala si olympionička Mária Jasenčáková.  (ija)

Foto Titulka: Laureátom Ceny mesta za celoživotné dielo sa tento rok stal Karol Seman. Ocenenie si prevzal z rúk primátora mesta Vysoké Tatry Jána Mokoša. Foto:ija

Foto 1: Otvorenie Ski Músea bola udalosť, ktorá si zaslúžila Cenu primátora za čin roka. Počas Tatranského galavečera si ju prevzal Vladimír Hubač. Foto:ija

Foto 2: Cena za celoživotný prínos pre šport s uvedením do Tatranskej športovej siene slávy sa ušla Dušanovi Činčárovi in memoriam

 


 
ÚvodÚvodná stránka