Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu Hlavné menu 4 Prechod na navigáciu Hlavné menu 5 Prechod na navigáciu vodorovná

Štrbské Pleso

 

     1350 m.n.m. – r.1872

Najvyššie položená osada, ktorej pôvodné jadro leží okolo 19,76 hektárového jazera, druhého najväčšieho na slovenskej strane Vysokých Tatier. Od vzniku je turistickým strediskom, neskôr pribúdali liečebné domy a zariadenia pre rekreačný a vrcholový šport. Má výborné dopravné spojenie. Je východiskom mnohých atraktívnych túr.

     V zime je vyhľadávaným lyžiarskym strediskom. Celoročne tu pulzuje čulý spoločenský a kultúrny život. Poriadajú sa tu podujatia európskeho a svetového významu. Zo Štrbského Plesa kroky turistov najčastejšie smerujú do Mengusovskej doliny, k chate pri Popradskom plese a na neďaleký Symbolický cintorín.

 

 

   


 

Štrbské Pleso

Štrbské Pleso-mapka

Štrbské Pleso-mapka


 

Z histórie

  Najvyššie položená tatranská osada. Rozkladá sa okolo rovnomenného jazera na moréne, ktorú ľadovec vytlačil do ústia Mlynickej doliny. Až do druhej polovice 13. storočia bola husto zalesnená horská krajina na pomedzí Spiša a Liptova bez majiteľa. Prvého pána dostala v roku 1267, keď ju od uhorského kráľa Bela IV získal darom pôvodom český šľachtic gróf Bogomel. Na jeho podnet vznikla v "štrbine" medzi Vysokými a Nízkymi Tatrami obec Štrba. Neďaleké vysokotatranské jazero skryté v hustých vysokotatranských lesoch bolo pre Štrbčanov jednoducho plesom. Keďže plies je v Tatrách mnoho, začali ho nazývať Štrbské pleso a jeho názov sa preniesol aj na vzniknutú osadu. Štrbský chotár aj s plesom po stáročia patril zemianskej rodine Szentiványiovcov. 

   Po zrušení poddanstva v roku 1848, prešla časť majetku zemepánov do vlastníctva štrbských urbárnikov. Obrábanú plochu chotára si ponechali pôvodní majitelia a sedliakom pridelili síce rozsiahle, ale hospodársky menej využiteľné územie lesov a horských pasienkov. Prví "turisti" sa o Štrbské Pleso, začali zaujímať v 17.storočí, možno aj na základe najstaršieho písomného svedectva o jazere, podaného kežmarským učencom Davidom Frohlichom v roku 1644.Po otvorení košicko-bohumínskej železnice v roku 1871, ktorá sa k Štrbskému Plesu priblížila na vzdialenosť 6km, bolo už len otázkou času, kedy na jeho brehu vyrastie prvý turistický objekt a po ňom nová tatranská osada.

   Zemepán Jozef Szentiványi z Liptovského Jána v roku 1872 postavil na juhovýchodnom brehu jazera drevený zrub, v ktorom poskytoval nocľah a stravu prvým návštevníkom. V roku 1875 Uhorský Karpatský spolok v blízkosti zrubu vybudoval turistický objekt s názvom Jozefova chata. Do konca 19.storočia Jozef Szentiványi v blízkosti plesa vybudoval 15 ďalších objektov s kapacitou 140 lôžok, z ktorých najznámejšia bola Vila Mária Terézia. Na konci 19.storočia, v snahe zabrániť rozpínavosti kniežaťa Kristiana von Hohenlohe na území Vysokých Tatier, zasiahol do vývoja osady Štrbské Pleso uhorský štát.

    V roku 1896 zabezpečil výstavbu unikátnej ozubnicovej železnice Štrba -Štrbské Pleso (dĺžka 4740m,prevýšenie 421m) a v roku 1901 odkúpil od Jozefa Szentiványiho všetky miestne pozemky a objekty, z ktorých časť prenajal spoločnosti Wagon Lits z Bruselu. Tá do roku 1906 vybudovala na južnom brehu jazera hotelový komplex, ktorý dnes slúži ako kúpeľný areál (objekty Hviezdoslav a Kriváň). V blízkosti Štrbského Plesa vyrástlo stredisko Nové Štrbské Pleso, ktoré založil banskobystrický architekt Karol Móry. Ten v roku 1900 vytvoril na mieste starého rašeliniska umelé jazero a na jeho brehu postavil v roku 1905 hotel a rozhľadňu. V 30-tych rokoch tu boli postavené ďalšie dva objekty hotelového typu. Ďaľší veľký rozvoj územia osady je spojený s Majstrovstvami sveta v roku 1970, kedy došlo k zásadnej prestavbe celej osady, výstavbou športového areálu FIS v Mlynickej doline, veľkokapacitných hotelov a dopravného terminálu so záchytným parkoviskom.

    Právoplatným rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutie Správy katastra v Poprade číslo konania H-11/ 1997 zo dňa 4.3.2004. Uvedené rozhodnutie mení priebeh hranice medzi obcou Štrba a k.ú. Štrba na jednej strane a mestom Vysoké Tatry a k.ú. Štrbské Pleso na strane druhej tak ako to bolo vyznačené v GP ktorý bol obcou Štrba pre toto konanie predložený. Celková výmera odčleneného územia je 2 016 ha        6 979 m2. Zmena bola Správou katastra v Poprade vykonaná 9.10.2007.
     Táto skutočnosť má za následok, že predmetná časť územia prešla do k.ú. Štrba a do pôsobnosti samosprávy obce Štrba. ( ako je vyznačené na snímke z mapy).
Zmena však nemá dôsledok, ktorý by znamenal zrušenie časti mesta Štrbské Pleso ako jednej z jeho 15 častí. Mestu Vysoké Tatry naďalej ostáva v k.ú. Štrbské Pleso výmera 14 847 ha.

 

dnes je: 20.11.2018

meniny má: Félix

webygroup
ÚvodÚvodná stránka